Zázračná moc Fatimy

"Napíš pravdu o Fatime“, povedala mi nádherná žiarivá bytosť v „Kaplnke Zjavenia“ v portugalskom malebnom mestečku Fatima, ktorá mi pomáhala vyliečiť sa zo zákernej choroby.

Ako sa to vlastne začalo?

Zhruba pred dvoma rokmi prechádzal môj život krízou. Bolo to nepekné obdobie plné sĺz, trápenia, útokov a strát. Stratila som prakticky všetko – okrem vlastného života – firmu, ktorú som mala dvanásť rokov, dieťa, ktoré som čakala, väčšinu dlhoročných priateľov... Len vďaka bytostiam, ktoré mi pomáhali a vlievali mi silu, som ešte medzi Vami.

Utrpenie spôsobilo, že som ochorela. Krvinky – vždy to bola moja slabá stránka. Leukémia! Hrozné slovo! Keď sa ešte k tomu pridruží aj nález na mozgu, je to zlé. Ako sa vyliečiť? Touto otázkou som sa zapodievala tri dlhé týždne sama. Bola som zúfalá, hlavne keď som sa večer pozerala na môjho spiaceho synčeka. Už sa zdalo, že tomu zúfalstvu podľahnem. Ale raz v noci prišla ku mne bytosť, ktorá mi povedala, že sa vyliečim, ak vstúpim do „TUNELA HVIEZDNEJ BRÁNY“. Taký tunel sa nachádza na štyroch miestach na Zemi. Hneď na druhý deň som zistila tie miesta. Fatima bola najbližšie. Ešte v ten večer som sa dozvedela aj termín cesty. Vtedy som spanikárila. Ako sa tam dostanem? A hlavne – odkiaľ na to vezmem peniaze? S financiami mi pomohla rodina a jedna osoba, ktorej budem do smrti vďačná.

5. mája 2010 som vstúpila do mestečka Fatima. Vďaka ochrane, ktorú mi bytosti poskytli, som bola celú cestu chránená. Pri vstupe do Fatimy som pocítila neopísateľný pokoj, hoci som bola zmätená. Nevedela som, kde nájdem miesto „zjavenia Božej Matky“. Tam mala byť tá brána – tunel. Zbytočné však boli moje obavy, lebo moje kroky viedli rovno na správne miesto. Akoby ma viedli anjeli.

Prvý večer som strávila v kostole. Zostúpili ku mne tri mužské bytosti, ktoré mali žiarivé výrazné oči – hnedé, modré a tyrkysové. Prekvapilo ma, že so mnou nekomunikovali, len na temene hlavy som cítila čosi ako vrták a prúd energie.

Druhý večer sa otvorili dve brány – jedna nad kostolom a druhá nad Kaplnkou Zjavenia. V tejto kaplnke som mala veľmi zmiešané pocity, ktoré sa uvoľnili plačom. Krásna žiarivá ženská bytosť mi odpovedala na moje zvedavé otázky. Vysvetlila mi, že choroba, kvôli ktorej som cestovala do Portugalska, bola na mňa dopustená, aby som podstúpila túto cestu. Táto cesta bola pre mňa dôležitá na rozšírenie mojich schopností a kvôli úlohám, ktoré dostanem. V pravý čas sa vraj všetko postupne dozviem. Na konci pobytu sme spolu s mojim partnerom dostali požehnanie.

Po príchode domov ma stále napádalo temno. A nie len mňa. Najviac napádaná bola moja rodina. Neustále mi vykrikovala, že som zlá. Veľmi ma to trápilo. Dostávala som sa do situácií, keď som začala veriť, že majú pravdu. Po zdravotnej stránke som sa cítila oveľa lepšie, ale útokom temna som odolávala naozaj veľmi ťažko. Mala som pocit, že som sama, opustená a bez pomoci.

V polovici augusta ma opäť navštívila tá istá bytosť a kázala mi podstúpiť ešte jednu cestu do Fatimy. Vraj mi bytosti musia do kostnej drene vsadiť nový štep. Zároveň dostanem úlohy, ktoré mám splniť. Prízvukovala mi, že pre Svetlo som dôležitá. Bez rozmýšľania som si začala obstarávať peniaze. Posledný augustový týždeň som sa vydala na približne 4 000 km dlhú cestu. Našťastie aj teraz sme mali ochranu zo Svetla, lebo by sme ju zvládli len ťažko.

V polovici Nemecka sa pokazil navigačný systém. Navigovanie podľa mapy bolo obtiažne. Na konci Španielska sa systém sám zapol. Asi 100 km pred cieľom sa pokazilo auto – na diaľnici sa naplnilo celé auto dymom a vytiekla skoro celá nádrž nafty. V Portugalsku bolo veľmi horúco, ale pokazené auto sa zastavilo v tieni jediného stromu, ktorý rástol pri ceste. Tak som bola chránená pred páliacim slnkom. Asi po hodine sme mohli pokračovať v ceste.

Hoci som sa na pobyt vo Fatime veľmi tešila, prvý deň, strávený v meste, bol pre mňa mimoriadne ťažký. Cítila som obrovskú – až nekontrolovateľnú – nervozitu spojenú s plačom a výbuchmi hnevu. V ten deň som okolo seba nevnímala takmer nič.

Na druhý deň to už bolo iné. Do kostola, plného ľudí, sa ku mne zniesli traja anjeli. Kázali mi, aby som v pokore sklonila hlavu a pokľakla. Musím sa priznať, že na chvíľu som zaváhala. Ostali vo mne spomienky, ako si moja rodina vyše roka o mne myslela, že som zlá. Vlastná matka mi to niekoľko krát vytkla.

Samozrejme, že som anjelov počúvla. Kľačiac som sa modlila, plakala a prosila o pomoc. Na záver mi povedali, že som prekonala samú seba, položili mi na hlavu ruky a oslovovali ma menom „Mária“.

Na ďalší deň ma liečila v kostole len jedna bytosť. Oznámila mi, že liečebný proces nastal. V Kaplnke bola tá istá žiarivá bytosť, ktorá tu bola aj pri minulej návšteve. Povedala mi, že pri prvej návšteve Fatimy ľudia väčšinou hľadajú sami seba, a až pri ďalších návštevách sa robia zázraky a nastávajú liečebné procesy. Ďalej mi povedala, aby som chodila medzi ľudí, hlásala Pravdu, hovorila o Večných zákonoch, krstila ľudí. Na moju námietku, že nie som pripravená, odvetila, že pripravená som, len si musím začať veriť.

Posledný deň bolo vo mne aktivované Svetlo, ktorým mám pomáhať ľuďom.

Bytosti, ktoré ma liečili, boli archanjeli zoslaní na zem iba v určenom čase a iba k vyvoleným.

Mám sa presťahovať z domu, v ktorom bývam, lebo ma ničí. Ničí ma aj zlo v našom meste. Mám chrániť IZMAELA – môjho syna, na ktorého temno veľmi pôsobí. Pomocníci sa vraj sami ohlásia.

Čo povedať na záver?

Ďakujem Bohu, Matke Božej, ako aj bytostiam, ktoré mi pomohli. Je to zázrak, ktorý sa nedeje každý deň. Budem sa snažiť pomáhať Svetlu, ako len budem môcť.

Je to veľmi ťažké, lebo v dnešnej dobe, prehnitej mamonom, má málokto čas na duchovný vývoj. Veľa ľudí s obavami rozpráva o roku 2012 – každý so strachom v hlase hovorí o Apokalypse, ktorá je predpovedaná rôznymi jasnovidcami.

Áno, v tom roku má nastať prudká výmena energií, ale prečo sa ľudia boja? Prečo nerobia už KONEČNE niečo, aby ku koncu sveta nedošlo? Prečo nežijú podľa Božích prikázaní? Jedným z nich je „Nebudeš mať iného Boha, ktorému by si sa klaňal...“. Je také jednoduché dodržať ho! A aj napriek tomu ho celé tisíce, ba milióny ľudí porušujú!

Každý večer sa pri Kaplnke Zjavenia konal ceremoniál na oslavu Panny Márie. Zišli sa tam stovky veriacich so sviečkami v rukách a velebili Pannu Máriu. Keby tá energia bola nasmerovaná správnym smerom – k Bohu, alebo aspoň k Matke Božej – tak by šla priamo k Svetlu. Takto sa ľudia napájajú na sochu, vec, hmotu a energia ide dole, do temna. Ani v Biblii, ani v Posolstve Grálu sa nepíše o Márii, Ježišovej matke, že sa k nej treba modliť. Bola obyčajným človekom, nie je Božou Matkou. Netreba ju prosiť o zázrak a obchádzať Boha! Bola matkou Ježiša a to je rozdiel, ktorý ľudia nevidia.

Keď som videla ten sfanatizovaný a pomýlený dav ľudí, plakala som. Taká obrovská viera, sila a toľko lásky, nanešťastie len k soche. Čo by ľudia urobili, keby som im oznámila, že Mária sa opäť narodila na túto zem a okrem Izmaela má porodiť ešte jedno dieťatko, ktoré má pomôcť slovenskému národu ochrániť ho pred hrozbou tretej svetovej vojny a zmierniť následky posledného Veľkého súdu? Že to dieťa má byť vyvolené? Pomohli by jej?

Teraz viem, že to, čo som už dávno tušila, je pravda. Keď sa narodí človek s určitým dôležitým poslaním a nemá dostatočnú ochranu svojich pomocníkov, temno ho najprv odstaví od financií, potom od priateľov – pomocníkov. Keď ostane bez prostriedkov a sám, nič nezmôže. Tak sa to stalo aj mne.

Naozaj je najvyšší čas sa zobudiť a začať zachraňovať svet! Zaslúži si to!

Tak mi, ľudia s vierou a dobrým srdcom, prosím, pomôžte!

Svetlana